Moje detstvo bolo krásne. Dnes, keď si spomeniem ako sme celé leto strávili u starkej, ako sme ju volali príde mi tak trochu ľúto mojích detí. Nie, nemali sme to čo majú dnešné deti, ale mali sme voľnosť a slobodu. Teraz sú deti obmedzované cestami, autami, našími príkazmi, byť vonku znamená určité riziko. Včera som sa popri mojom home office rozhodla, že svojím dvom babám ukážem naše humno. Aspoň tak nejako sa hovorilo voľakedy tomu,čo bolo za domom. Keď sa rodila moja duša záhradného architekta mala som možno 10, chodila som poza humno s košíkom a zbierala som kvety. Vtedy ma to bavilo, som romantická duša a prišlo mi to nádherné. A tak som sa o takúto skúsenosť chcela podeliť aj s mojími dcérami. Cieľ nebol ani taký sporadický, chcela som si nazbierať bylinky, ale tie žiaľ už boli skosené. Nevadí možno skúsime o týždeň.
a sme v polovici cesty
Kamilka mi pripomína dozrete klasy je ako slnko , ako každé dieťa pre svoju mamu
A toto bol asi najvačší úlovok. Nedozreté hrozno ktoré rástlo na okraji poľa, ktovie, či bolo niekedy striekané a polievané. Asi nie. Zato bolo bezchyné bez jedinej choroby či poškodenia. Tak sa Boh stará...
Tu už nevládzeme bolo veľmi horúco ...
jedna aj s mamou
Moje svetlo ........moja Sara
:) a vietor vo vlasoch
tuto fotku som nazvala LETO a LASKA
A DVE košíkarky
zbierame bylinky
krásne leto Kvetoslava
